Ako odhadnúť riziko samovraždy?

Varovné signály toho, že je u jednotlivca zvýšené riziko spáchania samovraždy

Jedným z najjasnejších a napriek tomu často prehliadaných varovných príznakov, je hovorenie o myšlienkach na samovraždu. U samovražedných ľudí môžeme pozorovať dva hlavné typy vyhlásení alebo myšlienok:

• Aktívne stanovisko môže znieť takto: „Zabijem sa.“
• Pasívne stanovisko zas môže byť takéto: „Kiežby som sa už ráno nezobudila,“ alebo „Mohol by ma zraziť autobus.“

 

Ľudia v okolí často ignorujú pasívne stanoviská, avšak mali by byť brané rovnako vážne ako tie aktívne.

Medzi ďalšie varovné príznaky patria:

• hľadanie konkrétneho spôsobu samovraždy
• spomínanie pocitov beznádejnosti a bez-zmyselnosti
• hovorenie o pocite uväznenia a neznesiteľnej bolesti (najmä psychickej)
• pocit, že je pre iných bremenom
• nadmerné užívanie alkoholu, drog
• úzkostlivosť, podráždenosť a nerozvážnosť
• nadmerný alebo nedostatočný spánok
• izolovanie sa od spoločnosti
• vykazuje zlosť alebo hovorí o pomste
• vykazuje extrémne zmeny nálad

Najlepší spôsob, ako zistiť, či človek pred vami nemá suicidálne myšlienky, je spýtať sa ho. Rozhovor o samovražde, napriek ľudovej mienke, neutvrdí človeka v myšlienke ju spáchať. V skutočnosti sú vďační a cítia úľavu, keď môžu otvorene hovoriť o problémoch, s ktorými zápasia.

Ako sa môžeme pýtať?

Nie je to ľahká téma a preto netreba ísť na človeka hneď zhurta. Treba načať túto tému postupne.

Tu je zopár užitočných otázok:

1. Ako je to s tvojou náladou? Si smutný/á? Bez nálady?
2. Máš pocit, že nikomu na tebe nezáleží?
3. Máš pocit, že nestojí za to žiť?
4. Máš pocit, že by si chcel spáchať samovraždu?

 

Kedy sa začať pýtať?

• keď má človek pocit, že je chápaný
• keď človeku nie je nepríjemné rozprávať o svojich pocitoch
• keď osoba rozpráva o negatívnych pocitoch osamelosti a bezmocnosti

Čo NEROBIŤ:

• neignorujte situáciu
• nesnažte sa ohrozenému samovraždu vyhovoriť a zľahčovať problém
• nehovorte mu, že všetko bude zase v poriadku
• nehovorte, že situáciu musí prekonať
• nehovorte mu vety typu : Máš predsa prečo žiť, Spravil by si zle svojej rodine
• nedávajte mu falošné ubezpečenia
• nesľubujte mu, že zachováte tajomstvo o jeho samovražedných úmysloch
• ohrozeného nenechávajte samotného

Čo ROBIŤ

• snažte sa ohrozeného počúvať, snažte sa, aby hovoril o svojom probléme, buďte chápavý
• vyjadrite mu svoju snahu pomôcť pri riešení problému
• prediskutujte s ním iné možnosti riešenia, ako je samovražda
• pri podozrení na samovraždu sa priamo pýtajte na samovražedné myšlienky, a ak sú prítomné, aj na konkrétne plány na jej uskutočnenie
• z blízkosti človeka ohrozeného samovraždou odstráňte možné prostriedky na uskutočnenie (lieky, ostré predmety, zbrane)
• snažte sa získať čas
• hľadajte iné zdroje pomoci – povedzte to iným
• ak je kríza akútna, vyhľadajte profesionálnu pomoc – volajte linku dôvery, lekársku záchrannú pomoc
• nenechávajte ohrozeného samotného
• ostaňte s ním až do príchodu pomoci
• nenechajte sa odhovoriť od pomoci – depresívny človek často svoj stav nedokáže posúdiť, alebo sa snaží možnosť samovraždy pred inými zaprieť

 

Autor: Marcela Michalčaková