Staroba je nevyhnutnou etapou nášho životného príbehu. Postupne dochádza k regresu (úbytku, zániku mnohých funkcií), telo aj myseľ sa tak stávajú slabšími a menej schopnými vykonávať každodenné úlohy. Ľudská populácia sa dožíva čoraz vyššieho veku, čím miera kognitívnych porúch celosvetovo stúpa. V roku 2016 bol počet ľudí s demenciou 46,6 milióna a predpokladá sa, že tento počet sa do roku 2030 zvýši na 75 miliónov (Alzheimer Disease International, in Neubauer, Azad-Khaneghah, Miguel-Cruz, et al., 2018).
Štatistiky ukazujú, že až traja z piatich jednotlivcov trpiacich demenciou sa budú túlať, čo vyvoláva obavy, ako túto skutočnosť možno efektívne zvládnuť. Jednou z možností je využitie technológií v podobe stratégií na zistenie pohybu (napr. GPS, RFID, Bluetooth či Wi-Fi), alebo alarmov a senzorov, napr. na detekciu pohybu.
Viac ako 60 % osôb s demenciou sa bude túlať. Následky túlania sa pohybujú od drobných zranení až po veľké nasadenie ľudských zdrojov na pátranie a žiaľ aj smrť. Ak sa do 24 hodín nenájdu, až polovica osôb, ktoré sa zatúlajú a stratia, utrpí vážne zranenia alebo zomrie. Túlavé správanie tiež významne ovplyvňuje starostlivosť a ekonomickú záťaž rodinných opatrovateľov. Zistilo sa napríklad, že opatrovatelia pociťujú zvýšený emocionálny stres a potenciálne čelia občianskoprávnym sporom. Závažnosť týchto následkov si získala pozornosť opatrovateľov aj organizácií venujúcich sa pátraniu po nezvestných osobách a tak vyvoláva otázky o tom, ako možno zvládnuť nepriaznivé následky spojené s túlaním a či môže mať zvládanie tohto správania vplyv na zlepšenie stresorov, ktoré vyplývajú zo starostlivosti o osobu s demenciou.
Lokalizačné zariadenia, ktoré sú široko využívané, môžu zvýšiť dôveru a pokoj u opatrovateľov a rovnako poskytnúť osobe s demenciou pocit istoty a zvýšenej nezávislosti (Neubauer, Azad-Khaneghah, Miguel-Cruz, et al., 2018).
Lokalizačné RFID zariadenia (napr. lokalizačné náramky fungujúce na vysokej frekvencii) majú veľký potenciál pre urýchlené zistenie polohy zatúlanej osoby v rozsahu od 5 do 60 metrov. Avšak, výskumy potvrdili, že časovo efektívnejšie pri pátraní po ľuďoch s demenciou je GPS. Na druhej strane, dôraz je kladený na potrebné prispôsobenie zariadenia potrebám užívateľa a na etické otázky (Chang, Chu, Chen, et al.; Alzheimer Society Canada, in Neubauer, Azad-Khaneghah, Miguel-Cruz, et al., 2018). Potrebné sú aj zariadenia zameriavajúce sa na neustály domáci dohľad nad osobami s demenciou. Avšak, technológiám, ktoré menia vzhľad domova, alebo pripomínajú zdravotnícke pomôcky, sa osoby nemusia prispôsobiť, resp. len veľmi ťažko. Detekčné zariadenia túlajúcich sa osôb majú vynikajúci výkon a nízku mieru falošných poplachov. Taktiež majú potenciál prispieť k zvýšeniu bezpečnosti (Neubauer, Azad-Khaneghah, Miguel-Cruz, et al., 2018).
High Tech vs. Low Tech
High Tech
|
Stratégia |
Výstupy štúdie |
| Lokalizácia | Zariadenie RFID malo veľký potenciál na rýchlu lokalizáciu potulujúceho sa človeka s lokalizáciou od 5 do 60 metrov. Lokalizačné zariadenia zvyšovali dôveru a pokoj opatrovateľov a poskytovali vnímanie istoty a väčšiu nezávislosť osoby s demenciou. Zistilo sa, že GPS je časovo efektívnejšie pri hľadaní nezvestnej osoby s demenciou ako RF. Celkovo boli používatelia s lokalizačnými zariadeniami spokojní a považovali ich za užitočné a prijateľné. Zistilo sa, že používatelia uprednostňujú elektronické označovanie (tagy); zdôraznilo sa však, že je potrebné prispôsobiť zariadenie potrebám používateľa a posielať lepšie upozornenia. Naskytli sa však etické otázky, ako napríklad nútenie osôb s demenciou používať lokalizačné zariadenia, obavy z toho, že nosenie zariadenia urobí z používateľa krehkého a chorého, že osobu s demenciou zbaví dôstojnosti a obavy o súkromie a bezpečnosť. |
| Alarmy/Kamerové systémy | Veľká variabilita medzi komerčnými poplašnými systémami, ako sú merače akustického tlaku, spotreba energie, frekvencia a údaje o meraní sily v prípade systémov aktivovaných tlakom a alarmov aktivovaných zatiahnutím kľučky. Väčšina zariadení bola príliš citlivá, čo viedlo k falošným poplachom. Z výsledkov vyplýva potreba prepojenia viacerých produktov do jedného systému, aby sa splnili variabilné potreby používateľov. Sú potrebné zariadenia zamerané na nepretržitý dohľad v domácnosti pre osoby s demenciou tak, aby sa mohli rýchlo nasadiť. Technológie, ktoré menia vzhľad domácnosti, alebo pripomínajú zdravotnícke pomôcky si táto populácia neosvojí. |
| Detekcia túlania | Zariadenia na detekciu túlania sa mali vynikajúcu detekčnú výkonnosť a nízku mieru falošných poplachov (menšiu ako 0,07). Zariadenia na detekciu túlania majú potenciál prispieť k zvýšeniu bezpečnosti tým, že identifikujú pokusy o útek a úspešné odchody a uľahčia skúmanie spúšťacích okolností intenzívneho túlania. |
| Hľadanie cesty | Výsledky štúdie sú sľubné a osoby s miernou demenciou sú schopné sledovať vibro-taktilné signály. Je nutné zahrnúť aj upútavanie pozornosti. Zariadenie nie je funkčne relevantné pre osoby, ktoré postúpili do stredne ťažkého štádia. |
| Odvedenie pozornosti/presmerovanie | Interaktívna stena bola pozitívne vnímaná túlajúcimi sa staršími ľuďmi a jej inštalácia bola lepšia v prilákaní osôb s demenciou, ako staré prázdne prostredia. |
Low Tech
| Stratégia |
Výstupy štúdie |
| Terapia hudbou | Ukazuje sa ako sľubná alternatíva na zníženie dĺžky putovania. Zistilo sa, že terapia hudbou predlžuje čas sedenia viac ako terapia čítaním (2x dlhší čas sedenia) |
| Terapie bábikami | Opatrovatelia sa domnievajú, že používanie terapie bábikami má jasný prínos pri znižovaní túlania, avšak niektoré štúdie boli subjektívneho a nepotvrdeného charakteru, čo spochybňuje skutočnú účinnosť tejto stratégie. |
| Cvičiace programy | Bolo zistené, že znižuje túlavé správanie (2); v náhodných štúdiách sa však nenašli žiadne dôkazy. Preukázalo sa menej agresívnych incidentov (30 %) a znížilo sa nočné túlanie. |
| Zrkadlo pred vstupnými dverami | Zistilo sa, že zrkadlo znižuje počet pokusov o odchod o 50 % a celkovo sa znížil počet úspešných útekov. |
| Žalúzie / látkové bariéry | Zistilo sa, že bariéry na únikových dverách (t. j. zakrytie kľučky na dverách alebo použitie čiernej pásky/tkaniny na pozmenenie únikových dverí) sú účinnejšie (96 %) ako horizontálne minižalúzie na okenných tabuliach na únikových dverách (44 %). Kombinované metódy znížili počet pokusov o útek o 88 %. Zmena vzorov podlahy bola najmenej účinná. Zistilo sa tiež, že látkové zábrany sú účinnejšie ako vstupy presmerované personálom bez prítomnosti vizuálnej zábrany a preukázali vysokú prijateľnosť liečby. |
| Maľba na dverách | Skúšanie dverí sa znížilo o 42 %. |
| Značenie | Zistilo sa, že štúdie boli nedostatočne silné a nepresvedčivé, keď sa vo všeobecnosti nenašli žiadne dôkazy. Tí, ktorí zavádzajú značenie, musia brať do úvahy smerovanie pohľadu osoby s demenciou smerom nadol. |
| Odpútavanie pozornosti | Metódy odpútavania pozornosti zahŕňali zabezpečenie aktivít pre osobu s demenciou po jedle (domáce práce, remeslá, sledovanie videí, spievanie piesní atď.) a povzbudzovanie k hre. Autostimulačné výrobky sú však potrebné vtedy, keď personál nie je k dispozícii na riadenie aktivít. Stratégie však boli len načrtnuté, ale ich účinnosť nebola nikdy vyhodnotená. |
| Aromaterapia | Natieranie pokožky osoby trpiacej demenciou krémom s levanduľovým, pelargóniovým, rozmarínovým a mandarínkovým olejom znížilo úzkosť a túlanie. |
| Osvetlenie / úroveň hluku / teplota | Nebol zistený žiadny vplyv teploty na prevalenciu túlania. Vyšší hluk v miestnostiach znamenal zvýšenú mieru túlania. Osvetľovacie podmienky ovplyvňovali výskyt túlania, pričom sa zistilo, že okná s mikrosklom s bronzovými mikrolamelami potiahnutými čiernou farbou znižovali výskyt túlania, zatiaľ čo jasnejšie osvetlenie spôsobovalo viac túlania. |
| Uzamknuté jednotky a fyzické zábrany | Vnímaná ako účinná, avšak väčšina zariadení ju nevyužíva (využíva ju len 28 % zariadení) |
Etické otázky pri pátraní s využitím moderných technológií
Pri stratégiách s využitím rôznych foriem lokalizujúcich technológií môžu vznikať etické rozpory, ako napr. vyvíjanie nátlaku na osoby s demenciou, aby používali lokalizačné zariadenia. Je preto potrebné brať do úvahy potenciálne obavy z prílišnej kontroly, alebo obmedzenia slobody jednotlivca. Samotný elektronický „tagging“ (označenie osoby) možno považovať za stigmatizáciu, ponižovanie, alebo narušenie súkromia, čo zbavuje človeka určitej dôstojnosti. Prirodzené sú tiež obavy z úniku údajov. Zariadenia na určenie polohy tak vyvolávajú pochybnosti, kto má z toho prospech a môže nastať konflikt záujmov medzi opatrovateľom a osobou s demenciou. Takýto postup si preto vyžaduje formálnu dohodu všetkých zúčastnených, ako aj edukáciu pacientov s Alzheimerovou chorobou, aby porozumeli potenciálnym výhodám týchto technológií a mohli sa sami rozhodnúť, či súhlasia s ich aplikáciou, alebo nie. Z etického hľadiska nejde o jednoduchú odpoveď. Existujú však štúdie, že používatelia sú s lokalizačnými zariadeniami prevažne spokojní, považujú ich za veľmi užitočné a elektronický „tagging“ je jednou z preferovaných možností (Neubauer, Azad-Khaneghah, Miguel-Cruz, et al., 2018). Zastávame preto názor, že k moderným technológiám možno pristupovať nie ako k niečomu, čo ohrozuje súkromie či pocit samostatnosti človeka s demenciou, ale ako k niečomu, čo zefektívni rýchlosť a presnosť pri pátraní po nezvestnej osobe. Technológie tak slúžia k ochrane ľudského života, ktorý je pre rodiny aj pre záchranné zložky tým najväčším darom.
Použité zdroje
NEUBAUER, N. A. – AZAD-KHANEGHAH, P. – MIGUEL-CRUZ, A. – LIU, L. (2018). What do we know about strategies to manage dementia-related wandering? A scoping review. Alzheimer’s & dementia, vol. 10, pp. 615–628. ISSN 1552-5279.
Foto zdroj
http://www.kyria.sk/