Samovraždy – nechcený fenomén, ktorý hýbe našou spoločnosťou stále častejšie

 

 

Existuje niekoľko štúdií, ktoré sa začali problematike samovrážd venovať z viacerých uhlov pohľadu. Ide napríklad o poškodenie v procese rozhodovania, čo znamená, že človek, ktorý má výraznejší problém s rozhodovaním a jeho rozhodovanie je závislé od viny a trestu, môže prísť ku zvýšeniu rizika v rozhodnutí spáchania samovraždy. Samozrejme nie je možné vylúčiť aj poškodenia mozgu, ktoré zohrávajú patričnú a významnú úlohu. Avšak nie každý človek, ktorý sa rozhodne dobrovoľne ukončiť svoj život musí trpieť poruchou mozgu. Ide zväčša o duševné poruchy, avšak v najväčšej miere sú zastúpené „nezvládnuté situácie“. V skupinách adolescentov môžeme hovoriť napríklad o problémoch v kolektíve, pocite samoty, odstrkovania. Existuje niekoľko druhov samovrážd, ktoré nám môžu pomôcť rozlíšiť, aký je zámer, či ide napríklad o volanie o pomoc, alebo človek už naozaj nevidí zmysel vo svojej existencií: demonštratívne (najčastejšie ich páchajú ženy a deti pod istým tlakom – chcú dosiahnuť nejaký cieľ, ide o volanie o pomoc, nechcú reálne zomrieť), bilančné (východisko zo zdanlivo neriešiteľnej situácie), rituálne (typické skôr pre orientálne náboženstvá), únikové (strach, únik pred neznesiteľnou bolesťou), autopunitívne (charakter trestania).

 

Na Slovensku sú najčastejšími motívmi rodinné problémy, osobné konflikty, či existenčné problémy a najčastejšie spôsoby, ktorými sa človek rozhodne ukončiť svoj život je skok pod vlak, obesenie, použitie ostrých premetov, alebo predávkovanie liekmi. Pri samovraždách je často spomínaná veta „Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa zabil/a.“ Ale naopak varovné signály sú prítomné u každého nejakú dobu. Či sú to rôzne vyjadrenia, ktoré sú vnímané ako humor, ak sú sprevádzané istými nezvyčajnými zmenami správania, nenechajme tieto detaily na úrovni rečí a humoru, ale naopak buďme obozretnejší. Existuje niekoľko tvrdení, alebo inak povedané mýtov, ktoré môžu zapríčiniť to, že si samovražedné správanie ani nevšimneme. Máme tendenciu prehliadať to, že človek o samovražde hovorí, pretože vyzerá, že nemá sklony k depresii, alebo nadobúdame pocit, že ak už aj o samovražde hovorí, nemá v úmysle ju dokončiť. Opak je však pravdou, človek, ktorý hovorí o samovražde s akýmkoľvek pokojom, je často vyrovnanejší s tým, že ju vykoná.

 

 

 

Za minulý rok (2020) spáchalo na Slovensku samovraždu 489 ľudí, o ktorých vieme. Podľa NCZI bolo dokonaných samovrážd viac u mužov (409) ako u žien (80). Najviac samovrážd sa udialo v letných mesiacoch. Malou útechou môže byť to, že trend vykonania samovrážd nestúpa. Najväčšiu skupinu tvorili muži vo veku 50-59 a 40-49 rokov, jedna samovražda bola zaznamenaná aj u mladých ľudí vo veku do 14 rokov. Najväčším indikátorom spáchania boli rodinné problémy (42,8%), osobné konflikty (15,5%) a existenčné problémy (12,1%). Okrem toho vstupujú do tejto problematiky aj faktory, ktoré ovplyvňujú duševné zdravie. Prediktorom bývajú napríklad depresie, alebo duševné poruchy ako napríklad schizofrénia, hraničné poruchy osobnosti, ale rovnako môže toto konanie ovplyvniť aj alkoholizmus, ktorý je častým sprievodcom pri páchaní samovraždy. Na Slovensku najčastejšie ľudia volia skok pod vlak alebo skok z výšky. Pri použití predmetov sú väčšinou požité ostré nástroje alebo predávkovanie antiepileptikami, hypnotikami, antiparkinsonikami a psychotropnými látkami.

 

 

 

Často ľudia nadobúdajú pocit, že nemôžu vyťahovať tému samovraždy pri človeku, ktorý o nej hovorí, pretože chce od toho odpútať pozornosť a pri tom nadobudnúť pocit, že si to daná osoba rozmyslí. Riešením je však pýtať sa, prečo vlastne o samovražde rozmýšľa? Čo spustilo toto premýšľanie? Ako by som mohol pomôcť, aby si sa necítil/a menejcenný? Dôležité je však počúvať. Skutočne počúvať a rozlíšiť, čo človek rozpráva. Ak už sa dokáže a rozpráva o tom, že si vezme život, netreba cúvnuť a báť sa pýtať, ale naopak prejaviť záujem, aby dotyčná osoba pocítila to, že je o ňu prejavený záujem, že na každý problém existuje riešenie a že tu nikto nie je navyše. Najbližšie okolie zohráva najdôležitejšiu úlohu, pretože najviac pozná konanie človeka. Toto správanie je často sprevádzané depresiou, preto je nevyhnutná (najmä v dnešných časoch, kedy je nátlak najviac pociťovaný z každej strany) pravidelná psychohygiena- či už sú to rôzne záľuby, udržiavanie zdravého životného štýlu, mať a budovať vzťah s blízkym človekom, na ktorého sa môžem spoľahnúť, udržiavať (pokiaľ je to možné) zdravé a dobré vzťahy s rodinou, nebrániť sa pocitom smútku a zároveň sa nehanbiť vyhľadať pomoc v odborných sférach či už je to psychológ alebo psychiater. Samovražda je zbytočná smrť, ktorej vieme zabrániť, ak nebudeme zľahčovať a ignorovať situáciu, nebojme sa hovoriť a pýtať sa.

Nikdy nevieme, komu takýmto rozhovorom môžeme zachrániť život.

 

 

 

Všetky varovné signály svedčiace pre možnosť samovraždy treba brať vždy vážne.

Samovražde môže najlepšie zabrániť najbližšie okolie, ktoré ohrozeného človeka najlepšie pozná. Nemusia to byť však len najbližší rodinní príslušníci, pred ktorými ohrozený svoje úmysly niekedy tají, ale aj rovesníci (hlavne v mladom veku) a spolupracovníci.

 

 

 

• snažte sa ohrozeného počúvať, snažte sa, aby hovoril o svojom probléme, buďte chápaví,

• vyjadrite mu svoju snahu pomôcť pri riešení problému,

• prediskutujte s ním iné možnosti riešenia, ako je samovražda,

• pri podozrení na samovraždu sa priamo pýtajte na samovražedné myšlienky a ak sú prítomné, aj na konkrétne plány na jej uskutočnenie,

• z blízkosti človeka ohrozeného samovraždou odstráňte možné prostriedky na uskutočnenie (lieky, ostré predmety, zbrane),

• snažte sa získať čas,

• hľadajte iné zdroje pomoci – povedzte to iným,

• ak je kríza akútna, vyhľadajte profesionálnu pomoc – volajte linku dôvery, lekársku záchrannú pomoc,

• nenechávajte ohrozeného samotného,

• ostaňte s ním až do príchodu pomoci,

• nenechajte sa odhovoriť od pomoci – depresívny človek často svoj stav nedokáže posúdiť, alebo sa snaží možnosť samovraždy pred inými zaprieť.

 

 

 

Autor: Soňa Zelenayová, študentka psychológie